Hosťom vo februárovom Madam klube bude aj Rastislav Dvorový.

 

Rastislav Dvorový (1973) prežil detstvo v Košiciach a u babky v Zemplínskej Teplici. Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom v Čečejovciach, keďže gymnázium v tom čase neprichádzalo do úvahy. Vyrastal v aktívne veriacej rodine a až po maturite, keď nastal koniec totality, mohol nastúpiť do kňazského seminára. Dnes je sprievodcom pútnikov.

 

Kedy ste sa rozhodli, že sa stanete kňazom?

Stále som cítil, že by to mohla byť moja cesta. Neboli to žiadne mystické zážitky, ani mi nikto nepovedal,  že sa mám stať kňazom. Rodičia sa počas totalitného režimu vždy kamarátili s kňazmi, ktorí boli v našej farnosti. Pravidelne sme ich mali doma pri stole, takže som mal možnosť spoznať ich aj osobne.  Už vtedy som si uvedomoval, že sú to ľudia, ktorí istým spôsobom idú proti systému a že byť kňazom je jedno obrovské dobrodružstvo, pretože nikdy neviete, čo sa vám stane. Potom som si začal uvedomovať, že vlastne za to, čo chcú šíriť, za čo sú prenasledovaní, je v podstate ten rozmer slobody, ktorú kresťanstvo ponúka, ktorá vtedy nebola svojím spôsobom preferovaná .

Máte nejaké motto, ktorým sa v živote riadite?

Jedným mojím životným snom bolo dostať sa do Ríma na štúdiá. Keď sa mi to podarilo, tak jedna z prvých ciest bola na kopec, pri ktorom sme bývali. Hore na tom konci nejaký sprejer nastriekal takú krásnu vetu, ktorá mi utkvela v pamäti a stala sa takým mottom môjho života. V preklade znamená: ži ako by si mal zajtra zomrieť a snívaj ako keby si nemal zomrieť nikdy. Myslím si, že predtým som nebol nejako ideovo zameraný, aby som si dával heslá a mottá, ale toto bolo dôležité.  Tiež na začiatku mojej kňazskej cesty ma oslovili slová apoštola Pavla, ktoré som istým spôsobom parafrázoval a ktoré znejú: nestali sme sa pánmi vašej viery, ale chceme sa stať služobníkmi vašej radosti. Tak akosi vnímam aj svoje kňazstvo, že mám prispieť k radosti druhých, aby každý deň bol naplnený, aby sme sa nebáli byť odvážni vo svojich snoch.

Ako vyzerá Váš život v súčasnosti?

Momentálne sa venujem pastorácii pútnikov.  Prežil som viac ako 6 rokov v Izraeli, kde som mal misiu, poslanie.  V rámci toho som sprevádzal pútnikov, ktorí prichádzali do Svätej zeme. Teraz tam už nepôsobím, ale pokračujem ďalej ako sprievodca pútnikov. Nielen do Svätej zeme, ale už aj do Talianska, Turecka, škandinávskych krajín, Pobaltia i Ruska.