Kto je Zuzana Želinská?

Vyrastala v Uzovských Pekľanoch, malej obci neďaleko Prešova. Po skončení obchodnej akadémie v Prešove začala študovať ekonomický odbor – manažment na Technickej univerzite v Košiciach. V súčasnosti pôsobí ako konateľka, finančná a prevádzková riaditeľka a zároveň viceprezidentka košickej pobočky spoločnosti Ness, a tiež zastrešuje oblasť financií pre ďalšie pobočky v zahraničí. Žije v Košiciach.

Košická pobočka Ness má takmer 600 zamestnancov a vy ste na jej čele. Aké je to byť ženou na tak vysokej pozícii?

Je to zaujímavé, niekedy náročné, pretože aj v dnešnom svete je na týchto pozíciách rozdiel medzi mužmi a ženami stále citeľný, ale je to aj výzva a výzvy mám rada, pretože ma motivujú posúvať sa ďalej.

Vedeli ste už odmalička, čo chcete robiť? Aký je Váš príbeh?  

Priznám sa, že tak trocha aj áno. Ekonómia a oblasť financií bolo niečo, kde som chcela pôsobiť. A medzinárodná spoločnosť taktiež. Nikdy som si však nevytyčovala presný cieľ, že robím nejaký krok pre to, aby som dosiahla to a to… Myslím účelovo a zištne. Na jednej strane som svojej práci dala voľný priebeh, no na druhej strane som sa vždy snažila vykonávať svoju prácu najlepšie ako som vedela, o to viac, že som perfekcionista a náročná v prvom rade na seba. Hneď po škole som pracovala v spoločnosti Orange, potom ešte v jednej personálnej spoločnosti, následne som dostala ponuku od spoločnosti Ness na pozíciu junior ekonóma. V tom čase mal NESS cca 40 zamestnancov. Teraz je nás takmer 600.  Na začiatku som zastrešovala základné ekonomické funkcie, účtovníctvo, administratívu a pod.  Bola to úplne základná pozícia, kde som sa naučila veľa vecí, mala som za úlohu implementovať a nastaviť základné procesy na oddelení, neskôr tiež na ďalších. V tom čase si moji nadriadení zrejme u mňa všimli potenciál a snahu.  Výsledky mojej práce ich presvedčili v tom, že ma môžu posunúť ďalej. O pár mesiacov neskôr ma promovali na pozíciu finančného kontrolóra, súčasne ma menovali aj do pozície konateľa, to všetko bolo ešte v roku 2007. V zhruba rovnakom čase som bola taktiež menovaná do pozície finančného kontrolóra za EMEA región. Asi rok na to som bola vymenovaná do funkcie finančného riaditeľa pre košickú pobočku a naďalej vykonávala pozíciu finančného kontrolóra pre európske pobočky, v ktorých som bola rovnako aj konateľkou. O nejaký čas neskôr som bola promovaná za viceprezidentku, kde mi pribudlo k oblasti financií aj riadenie celej prevádzky – operations, IT, HR, marketing, nábor – chod firmy ako takej…

Keďže máte na starosti aj pobočky v iných krajinách, predpokladám, že veľa cestujete. Aká je spolupráca s inými kultúrami?

To je naozaj zaujímavé (smiech), ale to je na dlhé rozprávanie…  Musím povedať, čo národnosť, iná povaha, iné skúsenosti…Určite je to obohacujúce, s niekým sa robí jednoduchšie, s niekým je to náročnejšie.  Avšak tá druhá strana by mohla povedať to isté, pretože špecifikum každej národnosti sa určite odzrkadlí aj na pracovných vzťahoch. No baví ma to a veľa učí.

Čo podľa Vás stojí za Vaším úspechom?

Určite je to tvrdá drina a dennodenná systematická práca, či už na sebe samom, ale aj na tom, čomu sa človek venuje, práca ktorú človek musel odrobiť a nikto ju zaňho nespravil, práca s ľuďmi, vďaka ktorým je tam, kde je. Tiež je to aj o tom, musieť si vedieť odoprieť niektoré veci, obetovať čas, úsilie a samozrejme prijať zodpovednosť . A nevzdávať sa. Každým zvládnutým problémom je človek silnejší a skúsenejší. Cesta tam, kde som dnes, nebola určite ľahká. Mnohokrát veľmi náročná. To, čo je viditeľné zvonku je jeden pohľad, no zväčša málokto vie, čo všetko je za tým, čo všetko to „stálo“.

Máte nejaké rady, pri ktorých si poviete, keby som toto vedela na začiatku, urobím to inak. Skúsme poradiť iným.

Nemôžem povedať, že teraz už všetko viem, pretože človek sa učí celý život, ale moja rada je úplne jednoduchá – nečakať, že niekto niečo za vás urobí, nečakať, čo ako dopadne, ale treba sa do toho, čo robíte naplno zahryznúť a urobiť všetko, pokiaľ sa dá na 100% a ešte o trocha viac 😊, pretože tvrdá práca vždy prinesie úsilie. Je to len otázka času, niekedy je to kratšie, niekedy dlhšie, niekedy to stojí viac, niekedy menej, ale ten výsledok sa dostaví . Zo skúseností viem, že v dnešnej dobe sa často mladí ľudia vzdávajú, resp. nie sú ochotní vyjsť zo svojej komfortnej zóny – sú ochotní „niečo“ urobiť, ale omnoho viac chcú dostať ako dať/investovať a takto to veľmi nefunguje. Pokiaľ človek bude na sebe tvrdo pracovať, na tom, aby to, čo robí, bolo najlepšie, ako sa dá, nevzdá sa pri problémoch a prekážkach, tak ja verím, že ten úspech sa dostaví.