V októbrovom Madam klube vám predstavíme úspešných mladých ľudí. Aby ste vedeli, na čo sa môžete tešiť, prinášame krátky rozhovor s jedným z hostí – Štefanom Kopeščanským.

Kto je Štefan Kopeščanský?

Narodil sa a vyrastal vo Vranove nad Topľou, vyštudoval Strednú dopravnú školu v Strážskom a odbor Andragogika – výchova a vzdelávanie dospelých na Prešovskej univerzite. Istý čas pracoval ako lektor a manažér vzdelávania, ale nakoniec sa z neho stal lovec vôní. Momentálne už štyri roky žije v Košiciach a pôsobí v parfumérii 1907, ktorá vyrába niche, umelecké a luxusné značkové parfumy.

Niektorí Vás nazývajú „lovcom vôní“. Ako sa to stalo, čo Vás priviedlo do sveta parfumov?

Môj záujem o všetko dobré – dobré jedlo, dobré pitie… V podstate som taký rodený pôžitkár a rád si vychutnávam veci, rád napĺňam zmysly a vône k tomu jednoducho patria. Tak nejako som k nim tiahol, až sa z vášne pre vône stala závislosť a hobby prerástlo do bodu, keď som si povedal, že nechcem robiť nič iné.

Môžeme teda povedať, že máte na ne nos.

Nos na vône má každý, lebo to nie je o tom, aký nástroj máte, ale o tom, ako o vôňach dokážete premýšľať. Nemyslím si, že má niekto lepší, či horší nos, ale nie každý dokáže dávať veci do súvislostí – spojiť ich, hľadať farby, štruktúry…

Takže dá sa naučiť to, čo robíte?

Určite je potrebný istý talent, tak ako pri každom remesle, čiže mali by ste mať isté predpoklady, ale dôležitý je aj tréning a vnútorná motivácia.

Téma najbližšieho Madam klubu je Mladí a úspešní. Čo pre Vás predstavuje úspech?

Malé, čiastkové úspechy zažívam po celej svojej ceste. Mám veľa vecí, ktoré mi robia radosť, napr. ak stretnem ľudí, o ktorých som kedysi ako chlapec z malého mesta čítal, o parfuméroch, ľuďoch z voňavého sveta, ktorí niečo znamenajú a teraz sa s nimi stretnem a rozprávam ako s rovnocennými partnermi. Takisto napr. mydlo, ktoré som si kupoval v malom obchodíku som si o pár rokov varil sám….

Vďaka čomu ste sa dostali až sem?

Asi som sa nechcel poddať tomu, že každý vie, čo je pre Vás najlepšie. Nechcel som uveriť , že ostatní vedia, čo je najlepšie pre mňa, tak som si tvrdohlavo išiel svojou cestou. Je to možno také klišé, ale nenechať si vziať myšlienku, ten sen a ísť si za ním. Niekedy to môže vyjsť, ale nemusí to byť zadarmo, nemusí to byť jednoduché a určite to stojí čas a odhodlanie.