Bez znalosti angličtiny, začínajúc ako „óperka“, s dlhou cestou pred sebou, no idúc si za svojím snom. Aj takto v skratke by sa dali opísať začiatky módnej návrhárky – Galiny Hnatičovej, ktorá bude jednou z hostí v najbližšom Madam klube.

Kto je Galina Hnatičová?

Narodila sa v Humennom, ale vyrastala v Medzilaborciach. K šitiu mala blízko už od detstva, venovala sa mu totiž aj jej mama a babka. Po skončení strednej návrhárskej školy vo Svidníku odišla na pol roka do Humenného, ale osud ju nakoniec zavial do Anglicka, kde je už 16 rokov. Pred 4 rokmi založila vlastnú značku Galina Couture. Zatiaľ navrhuje svadobné šaty, ale ako sama tvrdí, ,,moje svadobné šaty si viem predstaviť vo farbách“ – tak možno čoskoro pribudnú aj večerné a spoločenské šaty. Jej meno sa postupne začína dostávať do povedomia aj na Slovensku, kde má za sebou už niekoľko prehliadok vlastných kolekcií a jej šaty nájdete v salónoch Prime a Nicole v Bratislave.

 

Mladí a úspešní. To je téma najbližšieho Madam klubu. Čo pre Vás znamená úspech?   

Keď vidím, že ďalšia nevesta je šťastná, už to je pre mňa úspech. Preraziť na Slovensku (aj v Anglicku) je veľmi ťažké, no to, že sa o mne dozvedá čoraz viac žien a zavolá mi niekto, kto o mne doteraz nepočul a chce moje šaty, to je pre mňa úspech. Pretože ja do toho dávam srdce, dušu, všetko.

Dnes máte svoju vlastnú značku, dostať sa až sem asi nebolo jednoduché.

Možno to znie blbo, ale bez mojej odvahy by som to nezvládla. Dodnes nechápem isté veci, ako zvládam stres, ako zvládam problémy, pretože to vôbec nie je jednoduché –  robím si všetko úplne sama  – od navrhnutia, emaily, šitie… Takže bez odvahy, bez mojej cieľavedomosti, že si idem za tým svojím štýlom. Som veľký perfekcionista a stále si hovorím, čo môžem spraviť dnes, neodkladám na zajtra, ja musím robiť, kým to nie je spravené.

Myslíte si, že ak by ste neodišli pre 16 rokmi do Anglicka, boli by si tam, kde ste teraz?

Neviem, ale som rada, že sa to odohralo takýmto spôsobom. V Anglicku som dospela, získala skúsenosti. To čo som zažila za 16 rokov, čo ponúkam anglickým nevestám, chcem teraz priniesť na Slovensko, pretože tu to chýba. Nechcem nikoho dávať dole, ale chýba mi napr. diplomacia ako niekto s niekým rozpráva, aký majú prístup, ako sa správajú k nevestám. Sú to veci, ktoré tu ešte stále nie sú a ja to chcem priniesť, aby ľudia vedeli, že sa to dá robiť lepšie. Ak by som zostala na Slovensku možno by to bolo jednoduchšie, neviem, ale mám rada výzvy. Neznášam, keď sa nudím, stále musím niečo robiť, čím komplikovanejšie, tým lepšie… (smiech)

Napriek tomu, že ste začali spolupracovať so salónmi aj na Slovensku, stále žijete v Londýne. Uvažujete, že by ste sa presťahovali spať?

Áno, áno. Už som mala byť dávno tu. 🙂  Od minulého roku sa na tom pracuje, len to nie je také jednoduché. Veľa vybavovačiek, ale idem späť. Plán bol, že si otvorím vlastný butik, ale ako sa hovorí, človek mieni, Pán Boh mení. Hovorila som si, že uvidím ako sa veci budú vyvíjať a začali sa moje šaty predávať v Prime v Bratislave a už sú dostupné aj v salóne Nicole, ktorý popri jedinej svetovej značke ide predávať ešte mňa  – a to je ďalší veľký krok – pre mňa niečo neuveriteľné, ide to správnym smerom.

Môžeme povedať, že si žijete svoj sen. Čo by ste poradili ostatným, ktorí majú svoj cieľ, ale nevedia ako ho dosiahnuť?

Ísť si za svojím a bojovať. Nie je to jednoduché, nedať sa odradiť, pretože veľakrát sa zatvoria dvere. Veľakrát mi povedali, že tvoje šaty sa mi nepáčia – takže určite treba vedieť prijať kritiku, pretože ak človek nevie prijať kritiku, tak sa neposunie ďalej. Ja som sa z nej veľa naučila, pretože keď mi to povedali, tak to znamenalo, že asi niečo robím zle. Zamyslela som sa nad tým, urobila pár vecí inak a začalo sa mi dariť. Každý deň sa učíme a nie je to také jednoduché, ako si každý myslí, je za tým kus odratej práce. To čo dala škola je minimum, potom príde životná škola, kde človek musí na sebe pracovať.  Takže určite sa nedať odradiť. Ja som to zažila takto, možno to ma niekto jednoduchšie, ale myslím si, že čím ťažšia cesta, tým si to človek viac váži. Kým to prebieha si to možno ani neuvedomuje, ale keď sa napr. po pol roku pozrie spať, tak uvidí ako sa to posunulo.